úspech

Zostaň zameraný

zameranie
Ak už  vieš čo je pre teba dobré a máš cieľ tak zostaň na neho zameraný. V opačnom prípade plytváš energiami a k tvojmu cieľu sa približuješ len nepatrne. Ak si dobré dielo začal, tak ho aj dokonči. Tvoja zameranosť spôsobuje tri veci…

Prečítajte si zvyšok tohto článku »

Zameraný na cieľ

zameranie
Ak chceš prísť do cieľa, musíš si ho najprv vybrať a potom nesmieš byť roztržitý a poletovať ako lístok vo vetre. Jedným slovom musíš byť zameraný na svoj cieľ.

Bez zamerania to proste nejde. Videl si poletujúci lístok vo vetre? Asi ťažko možno hovoriť, že ten lístok má svoj cieľ. Jednoducho sa s ním vietor pohráva. Ak nemáš cieľ, tak sa podobáš na ten lístok vo vetre. Len s tým rozdielom, že s tebou sa pohrávajú životné okolnosti, ľudia v tvojej blízkosti a tvoja náladovosť či roztržitosť.

Prečítajte si zvyšok tohto článku »

Pohodlné spúšťanie programov myškou

MouseExtender

Ak potrebujete často spúšťať viacero programov, určite máte na to svoj spôsob. Jednotlivé programy môžete spúšťať zo systémového menu “Štart”. Alebo máte vytvorené množstvo zástupcov na pracovnej ploche. Oba spôsoby sú preferované, ale zároveň aj dosť ťažkopádne. Ak chcete pohodlne spúšťať programy myšou, čítajte ďalej…

Prečítajte si zvyšok tohto článku »

Niečo málo slov o rozhodovaní sa

smile

Ako ste na tom s rozhodovaním? Rozhodujete sa rýchlo a Vaše rozhodnutia sú správne? Alebo svojim rozhodnutiam nepripisujete žiadnu váhu? Ba dokonca utekáte od nich? Všetky Vaše rozhodnutia, obzvlášť tie veľké majú značný vplyv na Vás, Váš život, ako aj Vašu budúcnosť. Nasledujúci článok Vám o rozhodovaní napovie viac…

Prečítajte si zvyšok tohto článku »

Ako prekonať odkladanie

spiritual01

Ak máš víziu, vieš čo máš robiť a všetko ti je naklonené, tak existuje ešte jedna vec, ktorá ťa môže deliť od dosiahnutia cieľa. Tou vecou je odkladanie. Nemám tu na mysli odkladanie také, ako mu bežne rozumieme. Nejde tu o odloženie projektu, úlohy, alebo životného cieľa o niekoľko dní, mesiacov či rokov. Môžeš si hovoriť, že si nastúpil na cestu k cieľu, ale nenapreduješ. A práve o tomto sa dočítate v tomto článku… Prečítajte si zvyšok tohto článku »

Ako som sa stal otužilcom (II. časť)

LadoveMedvede
Minule som Vám písal o tom, ako som začal s otužovaním. Dnes Vám opíšem ako sa so mňa stal otužilec-začiatočník. Mne osobne veľmi pomohlo pozvanie na zimné plávanie. Od tejto chvíle moja príprava nabrala strmší spád. Mal som termín vstupu medzi otužilcov. Tomuto termínu bolo treba upraviť aj moju prípravu. Do tejto chvíle som sprchovanie začínal vlažnou vodou. Postupne som znášal stále studenšiu a studenšiu vodu. Moja odolnosť voči studenej vode bola zo dňa na deň lepšia. Dokonca som bol schopný vliezť pod úplne studenú sprchu (11-12 °C). Po osprchovaní v studenej vode som bol ako znovuzrodený. Cítil som sa ako „vyspinkaný do ružova” v lete na prázdninách u starej mamy.
Otužilci hovoria, že studené sprchy na prípravu stačia – tak som bol pripravený. Deň s veľkým “D” prišiel. Kúpať sme sa mali v zasnežovacej nádrži Selce-Čachovo (pri Banskej Bystrici). Je to murovaná nadrž, z ktorej vodu používajú na zasnežovanie lyžiarskeho svahu. Normálne by som mal z tej vody nepríjemný pocit už zo samotného pohľadu na ňu, nie to ešte z myšlienky sa v nej kúpať. Ale teraz, som bol v pohode. Dokonca ani myšlienka kúpať sa v ľadovej vode mi nebola cudzia. Mal som dobrú náladu a tešil som sa z toho čo malo prísť. Príjemne som bol prekvapený aj z toho, koľko veľa otužilcov prišlo. Všetci si tykali a oslovovali sa krstným menom. Keď prišiel čas, poprezliekali sme sa vo voľnej prírode (pod strechou) do županov. Na moje veľké prekvapenie nebolo mi zima, hoci snežilo. Bol to zvláštny pocit, keď som čakal v župane na kúpanie a ľudia sa lyžovali na neďalekom kopci. Tí, ktorí sa nelyžovali boli vo vetrovkách a popíjali teplý čaj. A otužilci, len tak naľahko s uterákmi v rukách…
Prišiel čas a vstúpili sme do vody s plávajúcimi kúskami ľadu vody, ktorá mala teplotu okolo 2 stupňov Celzia. Bolo to celkom fajn. Dokonca ani voda nebola tak nepríjemne studená, ako som si myslel. Plával som asi 5 m, otočil som sa a plával som 5 m späť. Začiatočníkom sa neodporúča byť vo vode dlhšie ako 1-2 minúty. Vyšiel som z vody a poutieral sa do uteráka. Bol to pocit ako po perličkovom kúpeli. Hodil som na seba župan a hýbal som sa aby som sa zohrial. Ešte stále som bol v pohode. Potom som sa obliekal s častým upíjaním teplého čaju. Sem-tam ma chytila aj triaška, ale otužilci mi hovorili, že to je normálna reakcia organizmu.
Z celej akcie som mal dobrý pocit. A keď sa ma pýtali, či prídem aj o týždeň, povedal som svoje rozhodné ÁNO. Zimné plávanie je fajn. Odporúčam to (samozrejme po porade s lekárom), každému zdravému človeku. Na budúci týždeň pôjdeme na Motyčky. A poviem Vám, už sa neviem dočkať.

Ak sa Vám článok páčil, podporte ho: pošli na vybrali.sme.sk

Ako som sa stal otužilcom (I. časť)

LadoveMedvede
Bolo to už dávno čo som prvýkrát videl v televíznych správach otužilcov, ktorí plávali v ľadovej vode. Vtedy mi to pripadalo tak, ako by boli z inej planéty. Ich výkony som považoval za nadľudské. Keďže som bol od malička precitlivený na zimu, vždy som sa starostlivo obliekal, ale aj tak som sa prechladnutiam v zimnom období neubránil.
Jedna spolužiačka na vysokej škole mi poradila, aby som sa otužoval. Toto bol asi prvotný zlom v mojom myslení o otužovaní. Videl som to ako šancu skoncovať s pocitom zimy a začal som sa zaujímať o otužovanie. Materiálov o samotnom otužovaní a o tom, ako sa stať otužilcom bolo žalostivo málo. Pýtal som sa ľudí, ako na to. Niektorí mi povedali že stačí sa sprchovať v studenej vode a človek sa stáva otužilcom. Táto predstava vo mne však vzbudzovala hrozivé predstavy. Niet divu, že som s tým nič neurobil.
Ďalším zlomom v myslení o otužilectve nastal, keď som videl v televízore dokumentárny film o otužovaní. Jeden lekár tam hovoril o tom, aké je to zdravé a ako sa človek stane imúnnejší voči chorobe. Povedal som si, že by som mal konečne s tým niečo robiť, pretože nielen že skoncujem s nepríjemným pocitom chladu, ale budem aj zdravší a nebude sa na mňa lepiť každá choroba. Kľúčovou informáciou zo spomínaného dokumentárneho filmu bola aj informácia, že s otužovaním sa dá začať umývaním v studenej vode. Sprchovanie až neskôr. S umývaním v studenej vode nemám problém, pretože asi od 10-tich rokov sa umývam ráno-večer len v studenej vode. Tak som s tým začal. Umýval som sa v studenej vode do pol pása. Potom som začal experimentovať so sprchovaním. Zvolil som si tú jemnú cestu. Teplotu vody, ktorou sa bežne sprchujem, som postupne znižoval. Časom som zistil, že znesiem omnoho studenšiu vodu pri všetkej pohode. Studenú vodu som začal vnímať, ako skutočnosť, na ktorú si človek otužovaním zvykne.
Po čase som sa pochválil s mojim úmyslom stať sa otužilcom môjmu susedovi – dobrému kamarátovi. Pýtal sa ma na úroveň v otužovaní, ktorú chcem dosiahnuť a či chcem plávať aj v ľadovej vode. Spýtal som sa: “Ako potom zbadám že som otužilec, keď nevleziem do tej ľadovej vody?” Môj sused sa nakontaktoval na jedného otužilca v našej časti mesta. Je členom Klubu otužilcov Slovenské ľadové medvede Banská Bystrica. On nás oboch povzbudil v príprave a zároveň pozval na zimné kúpanie…

Ak sa Vám článok páčil, podporte ho: pošli na vybrali.sme.sk

husle
OK knihy