Predstavte si, že sa prechádzate po lese a zrazu zbadáte veľkého vlka. V momente Vám začne srdce divo biť a poriadne sa Vám zvýši adrenalín. Normálna reakcia na bezprostredné nebezpečenstvo. Ale o niekoľko sekúnd zbadáte aj majiteľa tohoto vlka (vlastne to nie je vlk, ale pes na prechádze so svojim pánom). Zavolá ho po mene, pes unudene zívne a pomaly sa poberie za svojim pánom. – koniec predstavy. Nebezpečenstvo je preč. Ale pred chvíľkou tu bolo.
Človek vždy reaguje na základe toho, čo vidí. Problém však nebol v tom vlkovi/psovi, ale v tom ako ho človek vníma. Je to v tom ako sa pozerá na veci. Epiktetos hovoril, že ho netrápia okolnosti ktoré prichádzajú, ale to ako ich ľudia vnímajú.
Existuje veľa vecí, ktoré človek vníma znovu a znovu rovnakým spôsobom. Takto vznikajú zvyky. Sú našimi postojmi, ako reagujeme na tie isté veci. Sú ako sudcovia ktorí sú pripravení vyniesť rozsudok. Tieto postoje môžu urobiť zo zážitku príjemnú, alebo nepríjemnú záležitosť. Stará múdrosť hovorí: „dvaja muži sa spoza mreží dívali, jeden blato videl, druhý ako hviezdy padali“. Tú istú skúsenosť budú dvaja ľudia vnímať rozlične. A tak z tej istej skúsenosti si možete urobiť konštruktívnu výzvu rásť, alebo ničivú katastrofu zakrpatenia. Tá dobrá správa znie, že svoje postoje a tým aj svoj život môžeme meniť. Tie dobré zvyky môžeme zachovať, zlé vykoreniť a samozrejme vytvoriť návyky nové.
Naše šťastie nezávisí od toho, čo sa nám stane, ale od toho čo sa stane v nás. Ak chce človek rásť, musí si položiť otázku ako tú situáciu vidí a čo sa s tým dá robiť. Keď sa budeme stavať k životu pozitívne a víťazne bez ohľadu na to čo nás v živote stretne, spoznáme tajomstvo šťastného života.