blog.najednotku.sk

Recenzie na dve detské knižky: 1) Vidí ma Boh aj po tme; 2) Mamina, ocino, požehnáš ma? Obal knižiek naznačuje zameranie príbehu na detského čitateľa. Knihy sú bohato ilustrované a obsah pôsobí pútavo. Text je písaný dostatočne veľkými tlačenými písmenami a nie je veľmi rozsiahly.

Vidí ma Boh aj po tme?

Príbeh samostatne prečítajú už šesť – sedem ročné deti. Celú knižku je možné prečítať v krátkom čase. Je písaný formou rozhovoru medzi dedkom, Annou a Bohom v modlitbe. Má povzbudzujúci charakter vo viere v Ježiša Krista, v jeho prítomnosť a v jeho záujem o človeka. Rozpráva o malom dievčatku s menom Anna, ktorá prežíva výnimočný večer. Prvý raz spí u starých rodičov sama v izbe. Nachádza sa na mieste ktoré pozná a dobre sa tam cíti. V dome s dedkom a s babičkou, ktorých má veľmi rada.

Po dni však prichádza noc a sama v tmavej izbe, v posteli začína Anička riešiť otázku: „vidí ma Boh potme?“ Pocit samoty a opustenosti premkne malé dieťa a to zavolá na svojho dedka. (Na tomto mieste autor podporuje rozvoj detskej predstavivosti.) Môžeme sa ocitnúť v príjemnej atmosfére dialógu dedka s Aničkou, ktorý je plný pokoja.

Dedko sedí na stoličke vedľa postele a malá Anička ležiac v posteli s rúčkou v dlani svojho dedka a so zavretými očami opisuje – “Čo vidí.“ Ako “vidí“ dedka. Vedomie dieťaťa o prítomnosti dedka sediaceho vedľa postele, predstava o jeho správaní a konaní sú povzbudivé. Vytráca sa jej pocit osamelosti. A myšlienka „Keď niekoho poznáš, nepotrebuješ ho vidieť očami, vidíš ho srdcom.“ v rozhovore s dedkom nadobúda nový rozmer.

Premosťuje do Nového Zákona. Poukazuje na Ježišových priateľov, ktorí boli smutní, keď Ježiš zomrel. Nemohli ho vidieť, ani sa ho dotknúť. Ale keď vstal z mŕtvych , boli znovu šťastní. Keď Ježiš odišiel do neba za svojím Otcom, jeho priatelia boli opäť smutní ale aj šťastní. Vedeli kam išiel, ale nemohli ho vidieť, ani sa ho dotknúť. Až Duch Svätý im otvoril oči srdca. Boli šťastní a opäť videli Ježiša.
Myšlienka, že sa Ježiš na Annu pozerá a miluje ju, jej spôsobila radosť. Už nemala pocit samoty a opustenosti v izbe a sladko zaspala.

Autor sa snaží vysvetliť skutočnosť, že Boh nás vidí “aj v noci”. Uvedenú tézu ťažko prijímajú aj niektorí dospelí ľudia, keď svoju cestu životom vidia len hmlisto. Pravda je, že živú vieru človek dostáva darom z Božej milosti. A o tento dar môžeme prosiť.

Mamina, ocino, požehnáš ma?

Autor príbehu chce čitateľa priviesť k poznaniu pravdy o Požehnaní – o jeho hodnote a sile. Súvislosti v texte sú podnecujúce na rozmýšľanie pre vyspelejšieho detského čitateľa. Cez príbehy z Ježišovho detstva, ktoré si otec s dcérkou Annou čítajú vysvetľuje dospelému človekovi – rodičovi dieťaťa, ako hovoriť slová požehnania a o ich dôležitosti. O zodpovednosti rodičov odovzdávať požehnanie, aby dieťa pochopilo, že je výnimočné a jeho cesta životom je v Božom pláne. Rozpráva o Božom požehnaní, ktoré sa prepletá s rodičovskou láskou.

Príbeh začína večer, kedy si deti líhajú do svojich postieľok. Jednoduchá otcova odpoveď „Na zdravie“, ktorá zaznela na Annino kýchnutie prebudila detskú zvedavosť. Otec sa snaží vysvetliť prianie zdravia, ako Požehnanie. Ktoré je vzácne a je darom od Boha.

Príbeh sa posúva do knižky, z ktorej si otec s Annou čítajú príbehy z Ježišovho detstva. Čitateľ zistí, že dej obsahuje úryvky z Evanjelia podľa Lukáša – o radostnej zvesti Márii, o troch mudrcoch, aj o pastieroch. Mária sama rozpráva svojmu synovi príbehy zo života, čím sprostredkováva Božie požehnanie. V texte sú využité bohaté literárne opisy, plné lásky a pokoja. Zámerom je vyvolať reálne predstavy opisovanej atmosféry.

Vyzdvihuje vzťah Márie a Jozefa s dieťaťom Ježišom. Dej príbehu sa navracia opäť k otcovi a Anne. Prejavuje sa rodičovský vzťah plný lásky, dôvery, ktorú otec vyjadril v modlitbe pred spaním dieťaťa.

V literárnom dielku sú načrtnuté dva aspekty Požehnania. Vysvetľuje ho, ako zámery a plány ktoré má láskavý Boh s človekom. Pretože Boh má človeka rád a chce pre neho to najlepšie. Samozrejme je to možné len vtedy, ak človek počúva a má záujem plniť Božiu vôľu.

A ďalší pohľad na požehnanie je opísaný, ako prerozprávanie zažitej udalosti, čiže podelenie sa o prežitý Boží dotyk – Zdieľanie sa – s človekom, ktorého máme radi.