Ako som sa stal otužilcom (II. časť)

LadoveMedvede
Minule som Vám písal o tom, ako som začal s otužovaním. Dnes Vám opíšem ako sa so mňa stal otužilec-začiatočník. Mne osobne veľmi pomohlo pozvanie na zimné plávanie. Od tejto chvíle moja príprava nabrala strmší spád. Mal som termín vstupu medzi otužilcov. Tomuto termínu bolo treba upraviť aj moju prípravu. Do tejto chvíle som sprchovanie začínal vlažnou vodou. Postupne som znášal stále studenšiu a studenšiu vodu. Moja odolnosť voči studenej vode bola zo dňa na deň lepšia. Dokonca som bol schopný vliezť pod úplne studenú sprchu (11-12 °C). Po osprchovaní v studenej vode som bol ako znovuzrodený. Cítil som sa ako „vyspinkaný do ružova” v lete na prázdninách u starej mamy.
Otužilci hovoria, že studené sprchy na prípravu stačia – tak som bol pripravený. Deň s veľkým “D” prišiel. Kúpať sme sa mali v zasnežovacej nádrži Selce-Čachovo (pri Banskej Bystrici). Je to murovaná nadrž, z ktorej vodu používajú na zasnežovanie lyžiarskeho svahu. Normálne by som mal z tej vody nepríjemný pocit už zo samotného pohľadu na ňu, nie to ešte z myšlienky sa v nej kúpať. Ale teraz, som bol v pohode. Dokonca ani myšlienka kúpať sa v ľadovej vode mi nebola cudzia. Mal som dobrú náladu a tešil som sa z toho čo malo prísť. Príjemne som bol prekvapený aj z toho, koľko veľa otužilcov prišlo. Všetci si tykali a oslovovali sa krstným menom. Keď prišiel čas, poprezliekali sme sa vo voľnej prírode (pod strechou) do županov. Na moje veľké prekvapenie nebolo mi zima, hoci snežilo. Bol to zvláštny pocit, keď som čakal v župane na kúpanie a ľudia sa lyžovali na neďalekom kopci. Tí, ktorí sa nelyžovali boli vo vetrovkách a popíjali teplý čaj. A otužilci, len tak naľahko s uterákmi v rukách…
Prišiel čas a vstúpili sme do vody s plávajúcimi kúskami ľadu vody, ktorá mala teplotu okolo 2 stupňov Celzia. Bolo to celkom fajn. Dokonca ani voda nebola tak nepríjemne studená, ako som si myslel. Plával som asi 5 m, otočil som sa a plával som 5 m späť. Začiatočníkom sa neodporúča byť vo vode dlhšie ako 1-2 minúty. Vyšiel som z vody a poutieral sa do uteráka. Bol to pocit ako po perličkovom kúpeli. Hodil som na seba župan a hýbal som sa aby som sa zohrial. Ešte stále som bol v pohode. Potom som sa obliekal s častým upíjaním teplého čaju. Sem-tam ma chytila aj triaška, ale otužilci mi hovorili, že to je normálna reakcia organizmu.
Z celej akcie som mal dobrý pocit. A keď sa ma pýtali, či prídem aj o týždeň, povedal som svoje rozhodné ÁNO. Zimné plávanie je fajn. Odporúčam to (samozrejme po porade s lekárom), každému zdravému človeku. Na budúci týždeň pôjdeme na Motyčky. A poviem Vám, už sa neviem dočkať.

Ak sa Vám článok páčil, podporte ho: pošli na vybrali.sme.sk

2 Odpovede to “Ako som sa stal otužilcom (II. časť)”

Napíš odpoveď

husle
OK knihy