Ako som sa stal otužilcom (I. časť)

LadoveMedvede
Bolo to už dávno čo som prvýkrát videl v televíznych správach otužilcov, ktorí plávali v ľadovej vode. Vtedy mi to pripadalo tak, ako by boli z inej planéty. Ich výkony som považoval za nadľudské. Keďže som bol od malička precitlivený na zimu, vždy som sa starostlivo obliekal, ale aj tak som sa prechladnutiam v zimnom období neubránil.
Jedna spolužiačka na vysokej škole mi poradila, aby som sa otužoval. Toto bol asi prvotný zlom v mojom myslení o otužovaní. Videl som to ako šancu skoncovať s pocitom zimy a začal som sa zaujímať o otužovanie. Materiálov o samotnom otužovaní a o tom, ako sa stať otužilcom bolo žalostivo málo. Pýtal som sa ľudí, ako na to. Niektorí mi povedali že stačí sa sprchovať v studenej vode a človek sa stáva otužilcom. Táto predstava vo mne však vzbudzovala hrozivé predstavy. Niet divu, že som s tým nič neurobil.
Ďalším zlomom v myslení o otužilectve nastal, keď som videl v televízore dokumentárny film o otužovaní. Jeden lekár tam hovoril o tom, aké je to zdravé a ako sa človek stane imúnnejší voči chorobe. Povedal som si, že by som mal konečne s tým niečo robiť, pretože nielen že skoncujem s nepríjemným pocitom chladu, ale budem aj zdravší a nebude sa na mňa lepiť každá choroba. Kľúčovou informáciou zo spomínaného dokumentárneho filmu bola aj informácia, že s otužovaním sa dá začať umývaním v studenej vode. Sprchovanie až neskôr. S umývaním v studenej vode nemám problém, pretože asi od 10-tich rokov sa umývam ráno-večer len v studenej vode. Tak som s tým začal. Umýval som sa v studenej vode do pol pása. Potom som začal experimentovať so sprchovaním. Zvolil som si tú jemnú cestu. Teplotu vody, ktorou sa bežne sprchujem, som postupne znižoval. Časom som zistil, že znesiem omnoho studenšiu vodu pri všetkej pohode. Studenú vodu som začal vnímať, ako skutočnosť, na ktorú si človek otužovaním zvykne.
Po čase som sa pochválil s mojim úmyslom stať sa otužilcom môjmu susedovi – dobrému kamarátovi. Pýtal sa ma na úroveň v otužovaní, ktorú chcem dosiahnuť a či chcem plávať aj v ľadovej vode. Spýtal som sa: “Ako potom zbadám že som otužilec, keď nevleziem do tej ľadovej vody?” Môj sused sa nakontaktoval na jedného otužilca v našej časti mesta. Je členom Klubu otužilcov Slovenské ľadové medvede Banská Bystrica. On nás oboch povzbudil v príprave a zároveň pozval na zimné kúpanie…

Ak sa Vám článok páčil, podporte ho: pošli na vybrali.sme.sk

1 komentár to “Ako som sa stal otužilcom (I. časť)”

  • ma@fia:

    ja som bol najotuzilejsi na vojne… ani som nevedel ako a ked som nechcel “smrdiet” tak som jednoducho vosiel pod studenu sprchu rano a vecer a bolo to… ten pocit po studenej sprche bol fakt dobry…
    teraz som uz pohodlny a ani si nepametam kedy som sa sprchoval studenou… iny pripad (ale to neratam) je pocas letnych dovoleniek na kupaliskach.. tam je to skoro nutnost… ale v zime? zatial nie, dakujem… obdiv autorovi za kupanie v podmienkach ked mne je najlepsie v papuciach.. (:o)

Napíš odpoveď

husle
OK knihy